Systémy sanačných omietok

Go to ...

Vlastnosti
Hranice pri používaní

Systémy sanačných omietok

Správne systémové riešenie pre nežiadúce zaťaženie soľami

Hlavnou úlohou sanačných omietok podľa WTA je akumulovanie solí a zabezpečenie suchého povrchu bez obsahu solí. Systémy sanačných omietok Remmers optimálnym spôsobom spĺňajú kritériá požadované v technickej dokumentácii WTA 2-9-05/D „Systémy sanačných omietok“.

Geniálna myšlienka a jej realizácia

Úlohou systémov sanačných omietok je zabezpečenie suchého povrchu omietky bez výkvetu počas dlhého časového obdobia a dlhodobá ochrana muriva tým, že nežiadúce soli sa ukladajú do omietky a z muriva sa odstránia. Na dosiahnutie toho pôsobia systémy sanačných omietok dvomi spôsobmi:

Sanačné omietky majú vodoodpudivé vlastnosti, ale pritom sú vysoko otvorené voči difúzii. To vedie k presunu roviny odparovania z povrchu do profilu omietky.

Jadrové a podkladové omietky preberajú funkciu ukladacej absoprčnej vrstvy. Vlhkosť s rozpustenými soľami vsakuje v kvapalnej podobe a soli pri spätnej difúzii cez sanačnú omietku ostávajú zadržené v podkladovej omietke.

Aby tieto požiadavky boli nielen dodržané, ale splnené v maximálnej možnej miere, musí byť cielene vytvorený pórovitý priestor danej omietky. V rámci spolupráce medzi laboratóriom pre technológie stavebných materiálov odbornej vysokej školy FH Münster a firmy Remmers prebiehal podrobný výskum tohto pórovitého priestoru z vedeckého hľadiska. Získané poznatky sa dodnes dôsledne využívajú v technológií omietacích mált spoločnosti Remmers.

Vlastnosti sanačných omietok

Sanačné omietky sú vodoodpudivé, takže na povrch sa nemôžu dostať žiadne soli rozpustené vo vode.
Jadrové a podkladové omietky slúžia ako vrstva na uskladnenie solí. Vsiaknutá vlhkosť tu pri difúzii smerom von cez sanačnú omietku zanecháva rozpustené soli.
Systémy sanačných omietok majú takú vysokú odolnosť voči soli, že aj pri „strednom“ stupni zaťaženia soľami postačuje nanesenie jednej vrstvy s hrúbkou 20 mm.
Sanačné omietky je možné používať bez izolácie až do stupňa navlhnutia < 40 %.

Nie sú póry ako póry

Okrem kapilárnych pórov v spojive môžu sanačné omietky, resp. podkladové omietky vykazovať výrazne rozdielne druhy pórov. Na jednej strane kapilárne neaktívne póry, ktoré vznikajú v dôsledku prevzdušňovacích prísad, tzv. povrchovo aktívne „tenzidové póry“. Na druhej strane kapilárne aktívne póry, ktoré vznikajú v dôsledku pridávania špeciálnych ľahkých prímesí.

Keďže soli sa môžu ukladať takmer výlučne v kapilárne aktívnych póroch, pre funkčnosť a trvácnosť základných a pórovitých základných omietok sú smerodajné kapilárne aktívne póry. Pri sanačných omietkach, ktoré musia byť navyše schopné difúzie alebo vodoodpudivé, sa uprednostňujú „tenzidové póry“. Systémy sanačných omietok Remmers sa vyznačujú obzvlášť dlhou trvácnosťou. V neposlednom rade je to vďaka dôslednej implementácii vyššie opísaných výskumov. Týmto spôsobom je možné vytvárať na mieru šité výkonnostné a aplikačné profily v rôznych systémoch omietok.

Všeobecné hranice pri používaní

Podľa technickej dokumentácie WTA 2-9-04/D pre systémy sanačných omietok platí, že ak je murivo nasýtené pórmi, pred nanesením systémov sanačných omietok sa bezpodmienečne musia prijať vhodné opatrenia na izoláciu a schnutie. V praxi preto platí pravidlo, že sa pri navlhnutí stavebných dielov > 40 % z vnútornej strany pred prevedením sanačných opatrení musí vykonať odborná izolácia stavby.

– izolácia pre triedy pôsobenia vody W1-E/W2-E
– zvonka pôsobiaca talková voda v systéme Remmers bez zosilňovacej vložky
– hĺbky zabudovania > 3 m do zeme

– na podkladoch zaťažených soľami
– proti zvonka pôsobiacej tlakovej vode
– vynikajúca prepojiteľnosť s podkladom a priľnavosť v spojoch
– vysoká odolnosť voči síranom

– injektáž proti kapilárne stúpajúcej vlhkosti až do stupňa navlhnutia 95 % bez použitia tlaku
– alternatívne riešenie v nízkotlakovom procese
– certifikácia WTA podľa 4-10/15.