Odsolovanie

Odsoľovanie kompresnou metódou znižuje obsah škodlivých solí v blízkosti povrchu pórovitých minerálnych stavebných materiálov. Na jednej strane môže byť cieľom dlhodobo znížiť potenciálne škody, na druhej strane však toto opatrenie môže krátkodobo vytvoriť základ pre opatrenia na reštaurovanie a konzerváciu, napríklad pre nanášanie mált na doplnenie kameňa. Odsoľovanie kompresnou metódou sa v oblasti údržby stavieb a pamiatkovej starostlivosti používa najmä pri prírodnom kameni, príležitostne aj pri tehle. Odsoľovanie môže byť spojené s rizikom pre objekt a môže poškodiť napríklad obruby a povrchy. Preto si v každom prípade treba vopred ujasniť, či je možné docieliť trvalo udržateľné zníženie škodlivých vplyvov alebo pripraviť opatrenia na konzerváciu.

Soli sa rozpúšťajú vo vode a opäť kryštalizujú

Škodlivé soli výrazne ovplyvňujú zvetrávanie a poškodzovanie povrchov stavebných materiálov. Tým sa nielen stráca cenná kultúrna hodnota, ale vznikajú aj vysoké náklady na údržbu. Škodlivý potenciál solí vo veľkej miere spočíva v ich rozpustnosti vo vode, ako aj v schopnosti akumulovať vlhkosť zo vzduchu. Akumulácia vlhkosti sa nazýva hygroskopickosť. Medzi známejšími a na stavbách často sa vyskytujúcimi soľami sú zlúčeniny dusičnanov viac vodorozpustné. Za nimi nasledujú chloridy a sírany. Už od relatívnej vlhkosti vzduchu približne 50 percent dosahujú dusičnany stav rovnovážnej vlhkosti. Od vlhkosti vzduchu približne 70 až 80 percent sa rozpúšťajú aj ostatné soli.

Keď sa voda pri nízkej vlhkosti vzduchu opäť čiastočne odparí, soli znova kryštalizujú. V dôsledku kryštalizácie sa v póroch zväčšuje objem solí, čím sa stavebný materiál zvnútra mechanicky namáha. To môže viesť k povrchovému odpieskovaniu alebo štrukturálnemu zničeniu. Pri cyklických výkyvoch vlhkosti vzduchu približne v rozsahu od 40 do 80 percent sa stavebný materiál vystavuje opakovanému vnútornému mechanickému namáhaniu. Soli sa prenášajú v tekutej vode, a preto smerujú väčšinou do zóny odparovania. Na stavbe je to spravidla povrch stavebného dielu. Keďže soli sa však pri odparovaní nevyparia spoločne s vlhkosťou, hromadia sa v oblasti týchto zón odparovania.

Odsoľovanie kompresnými hmotami si vyžaduje stabilný, vopred navlhčený podklad

Nevyhnutným základom pre úspešné odsoľovanie kompresnými hmotami je dostatočne stabilný podklad, ktorý nesie kompresnú hmotu a odolá neskoršiemu odstráneniu bez významného poškodenia substancie. Keďže na výrazne soľami poškodených podkladoch to nie je samozrejmosťou, musia sa pred odsoľovaním prípadne spevniť. Pomocou esterov kyseliny kremičitej, ktoré po reakcii vykazujú vlastnú sekundárnu pórovitosť, sa pritom dosahujú dobré výsledky. Soli je okrem toho možné úspešne preniesť do kompresnej hmoty, len ak sú rozpustené vo vode. Tým je takmer vždy podmienené, že stavebný materiál sa pred realizáciou opatrení musí navlhčiť. Na to sa používa destilovaná voda (nazývaná aj deionizovaná alebo demineralizovaná voda). Intenzita predbežného navlhčenia (doba trvania a množstvo vody) závisí od nasiakavosti podkladu, druhu, koncentrácie a hĺbkovej distribúcie solí, ako aj od distribúcie vlhkosti v stavebnom materiáli. Pritom treba rešpektovať, že predbežné zvlhčovanie so sebou prináša určité riziká. Takto môže vnesená vlhkosť preniknúť do susedných oblastí konštrukcie a tam vyvolať neočakávané účinky, ako napríklad poškodiť materiály citlivé na vlhkosť. Okrem toho kompresná hmota, ktorá väčšinou obsahuje celulózu, a následne jej okolie môžu podľahnúť mikrobiologickému napadnutiu. Prípadne treba prijať vhodné opatrenia ako napríklad fungicídne nastavenie kompresnej hmoty.

Kompresnú hmotu je možné nanášať ručne alebo strojovo

Po predbežnom navlhčení sa kompresná hmota namieša s destilovanou, resp. deionizovanou vodou a v plastickej konzistencii sa nanesie na odsoľovávané plochy vo vrstve s hrúbkou 15 až 30 milimetrov. Pri drobnejších detailnejších povrchoch môžu byť primerané aj menšie hrúbky vrstvy. Kompresnú hmotu je možné nanášať ručne alebo strojovo pomocou omietacieho stroja v jednej alebo vo viacerých vrstvách. Pri malých plochách alebo citlivých povrchoch sa nanášanie spravidla vykonáva ručne. Na povrchy, ktoré sú obzvlášť hodné ochrany, je na uľahčenie neskoršieho odstraňovania možné vopred naniesť tenkú priepustnú nosnú ochrannú vrstvu, ktorá pozostáva napríklad z vrstvenej buničiny alebo japonského papiera. Pomocou vhodného štetca sa naštucháva na navlhčený kameň bez toho, aby vznikali bubliny. Pri odsoľovaní čiastočných plôch by sa kompresná hmota mala nanášať minimálne 20 centimetrov cez hranicu rozoznateľne soľou zaťaženej plochy, aby sa zabránilo neželaným okrajovým efektom. Ak sa skombinuje odsoľovanie pomocou difúzneho prenosu a prenosu vlhkosťou, kompresná hmota sa môže ponechať trvalo navlhčená po dobu približne jedného týždňa tým, že sa zakryje fóliou. A v ďalšom postupe aplikácie sa nechá vysušiť. Tento proces schnutia musí pokračovať nepretržite počas ďalšej doby pôsobenia kompresnej hmoty. Pritom je nevyhnutné, aby ste kontrolovali progres schnutia. Ak kompresná hmota predčasne vyschne alebo sa uvoľní z podkladu, musí sa odstrániť a po opätovnom miernom navlhčení podkladu nahradiť čerstvou kompresnou hmotou. Predpovedať zmysluplnú dobu aplikácie alebo počet potrebných cyklov je možné len ťažko. Preto by sa podľa možnosti mali stanoviť skúškou na vzorových plochách alebo preukázať na základe analýz solí v kompresnej hmote po každom cykle. Ako základ pre výpočet sa do úvahy môže brať dvoj- alebo trojnásobné nanášanie pri dobe pôsobenia vždy tri týždne. Podklad sa od zvyškov kompresnej hmoty môže čistiť buď ručne, alebo strojovo v závislosti od citlivosti materiálu. Úspešnosť odsolenia sa následne musí preukázať analyticky na podkladovom materiáli.